Nádej je silným posolstvom prichádzajúceho deja. Je to svetielko predierajúce sa cez závoj ťažoby ducha. Je to odkaz, ktorý vraví – riešenie jestvuje. Nádej ku nám prichádza so silným odkazom, ktorý nám zvestuje možnú zmenu. Nie je to ešte zmena samotná, je to nádej.

Ak by sme si predstavili námorníkov v potopenej ponorke, tak nádej je zaklopanie na vonkajší plášť lode, ktorý prináša správu o pomoci. Odkaz, že vieme o vás a sme tu.

Pri mentálnej práci je nádej veľmi dôležitá, pretože nádej žije v nás a nie vonku, za oceľovým plášťom ponorky. My ju živíme a my si privolávame riešenie.

Nie vždy si uvedomujeme svoju silu. Nikdy predsa nie sme sami, vždy je niekto, kto „počuje“ naše volanie. Nádej je svetlo poznania, že riešenie je na ceste.

Samotné riešenie je vždy obrazom nás samotných. Spôsob riešenia je utkaný z našich túžob a snov. Akosi nevieme prekročiť samých seba a všetko sa deje v nás. Ak sa však začneme otvárať svetu, náš obzor sa prudko rozširuje a svetla pribúda. Taktiež možnosti našich nádejí sú širšie. Napodiv naše priania sa zužujú. Poznaním svetla sa znižuje naša závislosť na „okolí“ a svoje sny začíname realizovať omnoho vedomejšie.

Je to zaujímavejšie a jasnejšie. Stále v nás však zostáva ten detský rojko, ktorý si vymýšľa pestvá a teší sa z nich. Stále nechceme pripustiť strojovú rutinu vzťahov, komunikácie a celého života. Neustále hľadáme a nachádzame originalitu vo svojich vyjadreniach. Nádej, že náš život môže byť krásny, ba až čarovný v akomkoľvek veku, tu neustále je. Neustále sa jej dotýkame. Aj v ťažkých a chmúrnych dobách (aj v súčasnej pandémii koronavírusu Covid-19) nám neustále svieti svetielko nádeje, že riešenie jestvuje, že je tu v nás.

20.1.2021