Hra

Hrajme sa...

Jednou, možno základnou úlohou hry je zaujať. Hra musí byť zaujímavá, inak by sme ju nehrali. Čo je to hra? Hra je simulácia života. Hra je trenažér budúceho správania sa. Pomocou hier sa človek neustále učí hru vyššiu, zvanú život.

Hra je nesmierne dôležitá, pretože v nej máme nádhernú možnosť naučiť sa žiť bez bolestných dôsledkov v živote. Aby sme hru hrali dobre, mala by byť zábavná. Podľa toho, ako hráme hry, budeme hrať aj samotnú hru nášho života. V nej sú už trošku drsnejší rozhodcovia a aj žlté karty bolia viacej.

Základom hry sú určité pravidlá, ktoré účastníci dodržiavajú. Základom hry na život sú tiež pravidlá, ktoré sa dodržiavajú. V tejto hre máme tiež ihrisko, na ktorom sú striktné pravidlá. Nazvali sme ich prírodnými zákonmi. Máme možnosť rozohrať hry svojho života a v týchto hrách rozvíjať svoje danosti. Mali by sme pamätať, že stále je to hra, aby sme život nebrali tak vážne.

Pravidlá hry sú zvyčajne jasné a stručné. Ak má hra príliš mnoho pravidiel, je nezrozumiteľná a poskytuje množstvo sporov pri ich výklade. Hra jednoduchá poskytuje príležitosť k rozvinutiu a zdokonaleniu samotnej hry.

Hra je svetlom nášho života. Láka nás k prežívaniu emócií, k prežívaniu lásky, k zdokonaľovaniu našich schopností. Odkrýva skryté sily v nás. Hra presvetľuje naše dni a noci. Vytvára naše príbehy života. Na hrách vieme vystavať základné piliere života. Pravidlá hier sú predsa jednoduché. Hra nás učí víťaziť i prijať prehru. V hre chápeme, že súper nie je nepriateľ, že je to priateľ, s ktorým sa učíme zdolávať samých seba.

Svet sa vyvíja a i naše hry sa trochu menia. Už nechceme byť najväčší na svete ako Popolvár. Chceme byť radšej láskaví a plní citu. Nechceme nikomu stínať hlavy, chceme pochopiť silu draka, chceme ho povzniesť ku nám a spriateliť sa s nim. Už nechceme okolo seba rúbať mečom.

Ľudské hry sa neustále menia. Zobrazujú ich ľudské dejiny. Stojíme tu vedľa seba ako vojsko a každý z nás rozvíja v sebe vlastnosti bohatierov života. Ešte stále je to hra na život, v ktorom zachraňujeme princezné a žijeme kým nepomrieme. Ešte stále sa živíme chlebom a ohňom – emóciami. Ešte stále bojujeme s drakmi v nás. Už sme zistili, že nemá zmysel bojovať medzi sebou ,jednoducho to nedáva zmysel. Hľadáme cesty k sebe, hľadáme možnosti spolupráce, spájania sa.  Ešte stále sme nepochopili, že netreba bojovať ani vo vnútri nás.

Bojujeme s nadváhou, bojujeme s osudom, bojujeme s chorobami. Možno by bolo vhodné pochopiť, že netreba bojovať. Je to nádherná hra, ktorú treba dohrať do konca. Hrať treba čestne a pokojne. S espritom a s noblesou. Vážiť si spoluhráčov, pretože v každej hre dokážeme vnímať všetkých ako spoluhráčov. Nikto nebojuje proti nám, všetci hrajú svoju hru, ktorá beží paralelne s našou.

 Ako dohrať úspešne svoju hru života? Organizmus života sa rozvíja a kvitne. Sme súčasťou tohto organizmu. Ak s ním prestaneme bojovať, máme možnosť sa rozvíjať v rámci neho. Tolerancia, úcta, slušnosť a ak treba pomoc, to je niekoľko vlastností, ktoré nám umožnia stať sa prijateľným. Láska nás privedie k podstate hry na život. Privedie nás k stromu života.

Ak sa pozeráme na šantiace deti, ktoré sa hrajú jednu z ich mnohých hier, možno je to obraz našej budúcnosti. Obraz, ktorý prekypuje dôverou a láskou. Obraz jednej z najkrajších hier, hry svetla a inteligencie, hry lásky a svetla v nás.

27.4.2021


Emil Lobotka

7 Blogy príspevky

Komentáre